Vojnový cintorín v Michalovciach sa nachádza v areáli mestského cintorína a tvoria ho dve polia s hrobmi o rozmere po 12x20m. Medzi nimi sa nachádza chodník vedúci k pomníku. Zrejme len nedávno k cintorínu pribudol veľký balvan s pamätnou tabuľou. V oboch hrobových poliach je pochovaných približne 365 vojakov rôznej národnosti. Poďľd informačnej tabule s menami …
Vodca Maďarskej republiky rád Béla Kun (vlastným menom Béla Kohn) reční z balkóna v Košiciach dňa 10.júna 1919, štyri dni po vstupe maďarských vojsk do mesta.
Na obecnom cintoríne v Milhosťove, mestskej časti Trebišova sa hneď pri vstupnej bráne nachádza hrob neznámeho vojaka z 1.sv.vojny. Ide o omyl – v hrobe odpočíva neznámy maďarský vojak vo veku 30-35 rokov, ktorý padol v chotári obce dňa 24.6.1919.
Na obecnom cintoríne v Rudníku, okr. Košice – okolie sa nachádza veľká betónov plocha o rozmere 14x2m. Pochovaní sú tu dvaja československí a siedmi neznámi vojaci. Poznáme identitu iba jedného z nich, talianskeho legionára: Jozef Mravec, Slovák, 1898, Čadca – 18.6.1919 Rudník
Okolie Krompách bolo jedným z posledných bojísk tohto konfliktu. Bojovalo sa tu ešte 23.6.1919, teda deň pred uzavretím prímeria. V severovýchodnom rohu cintorína pri požiarnej zbrojnici boli pochovaní vojaci: Andrej Hudák, Maďar, 1900 Szarvas-23.6.1919, padol v boji Josef Kraus, Čech, 1897 Branov-23.6.1919, padol v boji Jaroslav Milfait, Čech, 1898 Velká Losenice- 5.9.1919, nešťastná náhoda Vojaci boli …
Fotografia zachytáva pancierový vlak s posádkou niekde pri Margecanoch. Pancierové vlaky v medzivojnovom období predstavovali modernú a veľmi účinnú zbraň schopnú vysokej mobility. Nečudo, že maďarské vojská postupovali hlavne popri železničných tratiach. Často jediným spôsobom ako takýto vlak zastaviť bola demolácia železničnej trati. Najznámejším „železničiarom“ bol zrejme istý Viliam Szeles, ktorý sa zúčastnil ako člen posádky …
Na mestskom cintoríne v Gelnici sa nachádzajú hroby maďarských vojakov Jánosa Zvary Imreho Farkasa. U oboch sa uvádza zrejme chybný dátum 25.7.1919. Keďže režimu do roku 1989 boli sympatickejší práve príslušníci maďarskej červenej armády, neprekvapuje že na krížoch je uvedené, že o hroby sa starajú miestni pionieri. Gelnica v tomto pohnutom období bola centrom Slovenskej republiky …
Najvýznamnejším pamätným miestom bojov z roku 1919 na východnom Slovensku je Kysak. Dňa 11.6.1919 tu došlo k zrážke medzi príslušníkmi II .práporu 30. pluku z Vysokého Mýta a maďarským 101. plukom. Dňa 10.6. československé vedenie schválilo plán, podľa ktorého mal I. prápor mal obsadiť Kavečany a II. prápor železničný uzol Kysak a Obišovce. Kvôli súbežne prebiehajúcim …
Pred takmer 50 rokmi, 1.januára 1969 zanikla obec Ružín aby uvoľnila miesto rovnomennému vodnému dielu na rieke Hornád. Po obci ostal iba malý cintorín osadený na strmom svahu nad riekou. Ide o najmladší z obecných cintorínov a jediný, ktorý sa zachoval. Na jednom z týchto cintorínov tu boli uložení vojaci Jozef Cihák (1896 – 11.6.1919) a Václav Mandýs …
Neďaleko vodnej nádrže Ružín sa nachádza obec Malá Lodina. Na miestnom cintoríne tu odpočíva vojak Jozef Pilko, dobrovoľník, príslušník 1. pluku slovenskej slobody. Pilko zahynul skoro, už 9.1.1919 vo fáze obsadzovania Slovenska československým vojskom. Príčinou úmrtia bola nehoda, kedy bol iným vojakom z neopatrnosti zastrelený. Hrob nieje evidovaný v Ústrednej evidencii vojnových hrobov.