Mesto Levice malo pre obe bojujúce strany strategický význam. Prípadné obsadenie mesta Maďarmi totiž otváralo cestu k Bratislave a Vrútkam. Ak by následne nepriateľ obsadil železničný uzol Vrútky, kontroloval by tým značnú časť železničnej siete Slovenska.
Keďže dňa 30.5.1919 napokon Maďari Levice obsadili, nariadil generál Mittelhauser útok na znovudobytie mesta. Začali sa jedny z najťažších bojov celej vojny.
Útok sa začal 6.júna a československé vojsko úspešne pokročilo z Vrábľov až k Leviciam. Po tuhých bojoch sa síce dostalo až na železničnú stanicu mesta, no následne sa muselo stiahnuť. Neúspechom sa skončil aj ďalší útok z 16.júna. Posledný útok bol nariadený 24.6.1919 a jeho realizácii zabránilo podpísanie prímeria. Levice boli tak československým vojskom obsadené až 3.7.1919.
Na mestskom vojnovom cintoríne v Leviciach odpočíva dokopy 149 vojakov rôznej národnosti. Najpočetnejšie zastúpenie tú majú Česi a Slováci – dokopy 35 padlých, Poliaci 35, Maďari 18. Ležia tu však aj Rumuni, Rusi, Rakúšania, Juhoslovania, Talian a 45 neznámych vojakov. Nie všetci pochovaní padli v tomto konflikte, niektorí zomreli počas Prvej svetovej vojny. Podľa údajov VHÚ minimálne 65 vojakov padlo počas bojov v júni 1919 a mnoho v ostatných v bojoch v okolí Levíc v rozmedzí marca až mája 1919.
