Medzi obcami Mýtna a Dobroč (okr.Lučenec) sa na vŕšku vypína opevnený kostolík. Jeho pôvod siaha do prelomu 13. a 14. storočia, kedy bol postavený a zasvätený sv.Anne. Začiatkom druhej polovice 15. storočia ho obsadili bratríci a opevnili kamenným múrom s malými strieľňami, ktorý dopĺňala aj hlboká priekopa. K vojenským účelom slúžil aj počas vojen s Turkmi a v období stavovských povstaní. Počas reformácie prešiel do rúk evanjelikom čo trvá dodnes.
Na cintoríne, ktorý ho obklopujú sa nachádzajú aj 4 vojnové hroby označené plechovou hviezdou. Podľa dát z fondu VHÚ Vojnové hroby a cintoríny na Slovensku by ich malo byť o jeden viac. Odpočívajú v nich 4 domáci a jeden neznámy maďarský vojak z roku 1919. Jeden z hrobov je chybne označený ako hrob padlého v SNP.
Padlí vojaci boli podľa historika Pavla Mičianika zrejme príslušníkmi II. brigády domáceho vojska. Táto brigáda pod velením plk. Jindřicha Hanáka tri dni bojovala v priestore medzi obcou a železničnou stanicou Lovinobaňa (1. – 4. júna 1919), potom ustúpila k Detve. Brigáda držala lovinobanskú železničnú stanicu, no obec spolu s cintorínom mali v rukách boľševici. Vtedy bola stanica vzdialená od obce asi 1,5 km. Najbližší cintorín pri pozíciách čs. vojakov bol práve na Dobroči.
Výsledkom bojov ústup domáceho vojska najprv do Detvy a následne do Zvolena. Úspešný postup maďarského vojska sa podarilo zastaviť až pri Badíne neďaleko Banskej Bystrici (9.-12.júna 1919). Po tejto bitke následne gen. Šnejdárek spustil najúspešnejšiu československú protiofenzívu, počas ktorej československé vojsko naspäť získalo Zvolen, Banskú Štiavnicu a Levice.
Foto: Pavel Mičianik a Google Maps.
