Bertotovce

Pri vstupe do obce Bertotovce, okr. Prešov smerom z Prešova sa nachádza povyše cesty nenápadná kaplnka. Postavená bola v roku 1925 na mieste kde bol v roku 1919 zákerne zavraždený hermanovský farár František Majoch.
František Majoch zohral v predprevratovom a prevratovom období významnú úlohu pre tunajší kraj. Spolu so širockým kňazom a neskorším košickým biskupom Jozefom Čárskym a ražňanským farárom a neskorším poslancom národného zhromaždenia Štefanom Onderčom ešte za monarchie prebúdzali v šarišskom ľude národné povedomie. Po vzniku ČSR burcovali ľud, podnecovali vznik národných rád a postavili sa proti separatistickej Východoslovjackej republike. Vrcholom ich snáh bolo zhromaždenie na fare v Ražňanoch dňa 17.decembra 1918, kde zástupcovia približne 100 východoslovenských obcí sa prihlásili k Československej republike. Išlo teda o akúsi „Martinskú deklaráciu východu“. Hoci východ Slovenska bol najviac zmaďarizovanou časťou Slovenska, aj zásluhou týchto troch kňazov československé vojsko vrelo privítané ľudom z týchto farností.

 

 

Za akých okolností došlo k vražde sa zmieňuje tento životopis:
“Kňaz František Majoch miloval svoj národ a vlasť, preto zasvätil celý svoj život práci v ich prospech. Jeho láska sa mu stala osudnou, zaplatil za ňu cenou najvyššou – svojím životom. Dokazuje to svojimi slovami prvý košický biskup Jozef Čársky: „Takou strašnou smrťou musel zomrieť len preto, že miloval svoj chudobný, ubiedený slovenský ľud…“
František Majoch sa narodil v Bardejove 8. februára 1890. Jeho rodičia sa tam prisťahovali z poľského Nowégo Szaczu, asi na začiatku 80-tych rokov 19. storočia. Otec Stanislav bol vedúcim mestského mlyna v Bardejove. So svojou manželkou mali spolu osem detí, z ktorých František bol druhým v poradí. Keďže bol nadaný, rodičia sa postarali o to, aby mohol študovať. Po absolvovaní základných škôl v rodisku pokračoval na strednej škole najprv v Prešove a potom v Kežmarku.

frantisek_majoch.jpg
Po maturite sa prihlásil do košického kňazského seminára. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie dňa 24. júna 1914. Po vysviacke pôsobil ako kaplán najprv v Ňaršanoch (Ražňanoch) pri farárovi Štefanovi Onderčovi. Ročné účinkovanie v Ňaršanoch prospelo mladému kaplánovi v procese prehlbovania národného cítenia. Odtiaľ odišiel za kaplána do Sniny. Po letnom pobyte v Snine sa však znovu vrátil na Šariš, kde aj na radu a zásluhou Štefana Onderča ho biskup Augustín Fischer-Colbrie ustanovil za duchovného pastiera farnosti Hermanovce, ktorá v tom čase bola uprázdnená. Biskup Majochovi vystavil menovací dekrét dňa 4. septembra 1915.
Pre Františka Majocha miesto farára v Hermanovciach bola príležitosť nielen rozvinúť široké pole pôsobnosti pri prehlbovaní duchovného života svojich veriacich, ale aj možnosťou stretávať sa s vynikajúcimi kňazmi, ktorí pôsobili v jeho susedných farnostiach. Takýmito nesporne boli Štefan Onderčo, farár z Ňaršian a Jozef Čársky, farár zo Širokého, ktorý sa neskôr stal prvým slovenským košickým biskupom (už vyššie spomenuté).
Mladistvý elán Františka Majocha spôsobil, že pokiaľ ide o oblasť osvety a šírenia národnej kultúry, tak dokonca predstihol aj svojich spolubratov, ktorí ho do toho zasvätili. Kňaz Majoch mal dar spevu a ovládal taktiež hru na orgáne. Tieto svoje devízy plne zúročil a zaradil sa tak medzi tých, čo ako prví v celom kraji nacvičovali a predvádzali so svojimi veriacimi slovenské divadelné hry a taktiež nácvik spevu. Tieto veci doplňoval osvetovými prednáškami.
František Majoch patril medzi aktívnych účastníkov pamätného zhromaždenia na ňaršanskej fare zo dňa 17. decembra 1918, ktoré sa konalo za účelom podpory novovzniknutej Č-SR. Je známe, že už aj predtým, dňa 6. decembra v Širokom, vystúpil so svojím príspevkom na tému spoločného štátu Čechov a Slovákov pod názvom „Sloboda národa vo svetle náboženstva“. Na toto zhromaždenie ho pozval tamojší farár Jozef Čársky.
Pre svoje názory sa Majoch ocitol v hľadáčiku boľševických maďarských vojsk. Bol teda nútený sa určitú dobu ukrývať. Naspäť na hermanovskú faru sa vrátil začiatkom júla 1919. Zistilo sa, že tamojší pomocný notár Gejza Reich-Radványi sa aktívne zúčastnil rabovania na fare v Hermanovciach, spolu s maďarskými boľševickými vojakmi. Preto bol zaistený a odvedený do väzenia v Levoči. Kompetentný štátny úradník v Sabinove Pavol Miko požiadal Františka Majocha, aby suploval povinnosti pomocného notára na notárstve v Bertotovciach do času, kým sa nedoriešia záležitosti v súvislosti s Gejzom Reichom-Radványim, ktorého František Majoch nepoznal. Gejza Reich-Radványi však z väznice v Levoči ušiel. Jeho cieľom bolo utiecť na územie Maďarska, ale najskôr sa chcel pomstiť Františkovi Majochovi za jeho angažovanosť pri vzniku nového štátu Č-SR a za národnú aktivitu medzi ľudom.
Tento ohavný čin spáchal 9. augusta 1919. Vtedy večer, prestrojený za československého dôstojníka, doviezol sa pred hermanovskú faru. Ale doma nebol ani Majoch, ani jeho sestra Antónia. Majoch sa vrátil na faru o 20:00 hodine. Tu ho čakal neznámy muž, ktorý predstieral, že je vyšetrujúci sudca kauzy bertotovského pomocného notára. Požiadal farára, aby s ním išiel do Bertotoviec, kde je potrebné urobiť výsluch a zápis v danej kauze. Majoch netušiac prisadol k „sudcovi“.
Po príchode do Bertotoviec ho „sudca“ zaviedol do budovy miestnej školy. Pri vstupe do budovy školy však zistil, že v nej nikto nie je. Hneď ho napadlo, že tam čosi nehrá. Prestrojený Reich zamkol dvere školy a dva razy vystrelil na kňaza Františka Majocha. Po páde na zem ho dorazil ešte desiatimi bodnými ranami bodákom. Mŕtve telo kňaza zabalil do plášťa a hodil do žumpy školského záchodu, ktorú zahádzal raždím.
Po tomto zločine chcel zabiť aj jeho sestru Antóniu. Zašiel na faru do Hermanoviec a sestre, teraz už mŕtveho Františka Majocha, tvrdil, že jej brata omylom odviedli do väzenia v Prešove. Vylákal od nej 4000 korún pod zámienkou, že tie potrebuje na výkupné za jej brata. Potom s ňou na voze šiel do Prešova. Avšak, na ceste do Bertotoviec ich stretli žandári, ktorí medzitým odhalili vraždu kňaza Františka Majocha. Vraha zaistili a zároveň zachránili život aj sestre nebohého hermanovského farára Antónii. Správa o zákernej smrti hermanovského farára Františka Majocha rukou brutálneho šovinistického vraha šokovala celé územie východného Slovenska. Jeho pohreb sa uskutočnil vo štvrtok 14. augusta 1919.” (Zdroj: www.nss.sk)

Samotný hrob kňaza sa nachádza v Hermanovciach. Na mieste vraždy bola na podnet Štefana Onderča a za pomoci Jozefa Čárskeho zo zbierky veriacich postavená kaplnka zasvätená Sedembolestnej Panny Márie. Vysvätená bola v 10.výročie smrti Františka Majocha dňa 15.septembra 1929 biskupom Jozefom Čárskym za účasti asi 30 000 ľudí zo širokého okolia.